Štyridsať výstupov na Olymp
Bratislava 12.9.2024. Priestory Malého kongresového centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave sa popoludní dvanásty septembrový deň aj napriek rozsiahlej tlakovej níže a katastrofickým modelom predpovede počasia zaplnili do posledného miesta. Kto by si nechal ujsť uvedenie novej knihy do života významného slovenského vedca, fyzika, úspešného manažéra vedy, pedagóga a spisovateľa prof. Štefana Lubyho, DrSc. s dobrodružným názvom „Štyridsať výstupov na Olymp“? Každý, kto pozná autorovu tvorbu už určite tuší, že pod tajomným názvom sa neukrýva turistický bedeker rôznych typov zdolaní známeho pohoria. Autor nám hneď na začiatku ozrejmil pôvod symboliky názvu novej publikácie.
„Olymp je pohorie v Grécku s najvyššou horou Mytikas (2 917 m). Týči sa nad Solúnskym zálivom. V gréckej mytológii sa považuje za sídlo bohov. V prenesenom zmysle je Olymp vrcholom umeleckého i vedeckého majstrovstva. Veď tam sídli aj grécka bohyňa múdrosti Aténa, ktorá sa narodila z hlavy najvyššieho gréckeho boha Dia. Ľudí naučila stavať lode, tkať, vynašla pluh, volské jarmo. Vytvorila podmienky pre neskorší nástup prvej priemyselnej revolúcie“, dodáva na úvod autor, prof. Luby.
Osobnosti vedy a pozvaní hostia zaplnili kongresovú sálu do posledného miesta
Prof. Luby prítomným ďalej približuje svoj autorský počin. „Rímskym pendantom Atény je bohyňa Minerva, ktorú si za svoj symbol zvolila Spoločnosť Maxa Plancka. Prirovnať preto najvýznamnejšie vedecké kariéry vrátane príbehov laureátov Nobelovej ceny dokumentovaných v tejto knihe k výstupu na Olymp má svoje opodstatnenie. Je to však púť omnoho strastiplnejšia ako turistické skupinové výlety na štyri štíty Olympu, kde môžete, rovnako ako v Tatrách, stretnúť dobrodruhov v sandáloch. Olympu korešponduje názov gréckej Olympie so sochou Dia - jedného zo siedmich divov starovekého sveta. Tu sa konali antické olympijské hry. Pokračovanie našli vďaka Pierrovi de Coubertin v novovekých letných olympiádach. Aj keď to môže znieť nášmu sluchu neohrabane, boli to ,olympiády tela". A čo olympiády ducha? Má aj duch olympiádu? Ako často sa organizuje? Keby tieto otázky položili v niektorej z tých televíznych súťaž, cieľom ktorých je presvedčiť divákov, že sme národ trkvasov, sotva by niekto vedel odpovedať a cieľ by sa znova splnil. A predsa – Olympiáda ducha existuje! Je to vedecká konferencia, ktorá sa koná sa od r. 1991. Jej zakladateľom a doteraz hlavným organizátorom bol Epimenidis D. Haidemenakis, Grék a vedec, ktorý strávil mnoho rokov vo Francúzsku a v USA. Uveďme proklamáciu tejto olympiády: Olympiáda ducha (mind) slúži ako protiklad olympiád tela (body) a zhromažďuje najzdatnejšie mozgy s cieľom pestovať synergiu vedy, techniky, ekonómie, politiky a spoločnosti, aby čelili globálnym a regionálnym výzvam, pred ktorými stojí naša planéta. Prvé písmená tých piatich odvetví tvoria v angličtine skratku S.T.E.P.S, čo je názov nadácie na organizovanie olympiád.
Príhovor Petra Koleníka
„V tomto okamihu je mi veľkou cťou, že sa môžeme stretnúť na pôde Slovenskej akadémie vied pri uvedení knihy do života, ktorá je svojim spôsobom výnimočná. Ide totiž o výstup na pomyselný Olymp, ale aj v tom pravom slova zmysle. Sú chvíle v živote človeka, keď má osobne každý pocit, že vystupuje na ten svoj Olymp. V tomto prípade pán profesor a autor knihy Štefan Luby nás pozval na stretnutie, dovolím si dodať na taký hromadný výstup na posvätný Olymp, ktorý je jedinečný. Kniha je spomienkou na ľudí, ktorí aj pre Slovensko znamenali a znamenajú veľmi veľa. Pri čítaní som sa aj ja osobne dozvedel, že korene mnohých svetových vedcov, ktorých poznáme siahajú do našej krajiny, medzi Tatrami a Dunajom.“
Príhovor a poďakovanie autora publikácie, prof. Štefana Lubyho, DrSc.
„Ďakujem vám všetkým, že ste prijali naše pozvanie. Táto prázdna stolička vedľa mňa je vyhradená pre pána Emila Borčina, ako bol povedané, nielen jazykového redaktora, ale aj sociológa a dejepisca. Jeho úlohou nie je iba naháňať nejaké čiaročky, ale on hľadá aj nelogičnosti v kontexte, opravuje citlivé veci a dáva na uváženie ich zverejnenie. Veľmi pekne mu ďakujem za jeho vklad do tohto diela. A teraz čo nám urobil Emil, tak to absolútne súvisí s tým, ako som ho v epilógu publikácie charakterizoval. Je to človek, ktorý sa snaží fyzicky splynúť s okolím, ale duchovne z neho trčí,“ predstavil prítomným jazykového redaktora prof. Luby.
Pán Emil Borčin trčí medzi osobnosťami a hosťami
Prof. Štefan Luby v krátkej prednáške o publikácii priblížil prítomným jej obsah a svoj pohľad na osobnosti opisované v jednotlivých pomyslených výstupoch na Olymp.
Priblíženie obsahu publikácie samotným autorom formou netradičnej prednášky
Mohlo by sa zdať, že v knihe pôjde o fetišizmus Nobelovej ceny, čomu by korešpondovala aj diskusia v našich médiách, kedy Slovensko cenu získa, ktorá je tu od roku 1990, keď sa všetko zdalo na dosah. Ide to až tak ďaleko, že novinári si sem-tam povzdychli, že sa nám neušla ani Ig. Nobelova cena. Zaujímavý môže byť v tejto súvislosti postoj R. Feynmana, známeho svojím neformálnym správaním, ktorý trúsil uštipačné poznámky na formality oceňovania – ridiculous ceremónie, Švédov s trumpetami a pod. Nakoniec však zmenil názor: „pretože, konečne chápem – takéto veci umožňujú vstúpiť človeku do srdca.“
„Štruktúra portrétov osobností sa začína heslom encyklopedického typu spracovaným prednostne podľa Encyclopedie Britannica, Encyclopaedie Beliana, rozličných edícií Wikipédie a ďalších diel. Nasleduje vzťah k Slovensku, výskum a publikačný profil osobnosti, výroky, spomienky autora, hostiteľov a spolupracovníkov. Kniha sa opiera o spomienky, písomné a obrazové materiály, ktoré mi k jednotlivým osobnostiam poskytli kolegovia a priatelia zo Slovenska i zo zahraničia. Ďakujem Fyzikálnemu ústavu SAV, v. v. i., menovite riaditeľovi M. Zimanovi a vedúcemu oddelenia multivrstiev a nanoštruktúr M. Jergelovi za porozumenie a podporu pri písaní tejto knihy. Verím, že kniha bude príspevkom k histórii svetovej i našej vedy a zdrojom pozdvihnutia nášho sebavedomia vzhľadom na kvantitu i kvalitu osobnosti ktoré odvodzujú svoj pôvod z územia Slovenska alebo osobností, ktoré nás poctili svojou spoluprácou a priateľstvom vrátane našich kolegýň a kolegov zo Slovenskej akadémie vied, slovenských univerzít i priemyslu“, pokračoval Š. Luby.
Ing. Peter Lobotka, CSc., auditóriu prečítal zaujímavé úryvky z publikácie
prof. RNDr. Alexander Feher, DrSc.
„Je priam fascinujúce a neuveriteľné, že pán profesor Štefan Luby využíva svoj nekonečný intelektuálny potenciál nadania a schopností nielen v oblasti výskumu fyziky kondenzovaných látok, ale popri tvorbe vednej politiky i na propagáciu vedy ako takej u nás na Slovensku a jej protagonistov. Tí, ktorí nemali možnosť nazrieť do tejto knižky by mohli povedať, veď to nie je až taký problém napísať profily vedcov, stačí použiť Google vyhľadávač, dať dokopy faktografické údaje a profil je hotový. Pán profesor pri písaní postupoval úplne inak. Predovšetkým zalovil vo svojej pamäti, oslovil ľudí, ktorí prišli do kontaktu s významnými osobnosťami a na základe tejto symbiózy sa postupne zrodilo dielo 40 výstupov na Olymp. Musím povedať, že som veľmi netrpezlivo čakal na každý ďalší profil, ktorý som mal možnosť prečítať a obohatiť sa jeho obsahom. Milý Štefan, ďakujeme ti veľmi pekne za krásne dielo a chceme ti zaželať veľa zdravia, aby sa ti podarilo zrealizovať aj ďalšie nápady,“ prihovoril sa počas diskusie prof. RNDr. Alexander Feher, DrSc.
prof. ArtD. Peter Michalica
Uvedenie knihy do života spestrila Otília Havlíková, sprevádzala ju prof. Z. Suchanová
Uvedenie publikácie do života
Autor napísal doposiaľ 17 kníh o vedeckých osobnostiach, cestách za vedou, vydal zbierky aforizmov, bonmotov a esejí. Začal trilógiou „Moji intelektuáli“ o významných vedeckých osobnostiach zo Slovenska i zo zahraničia. Nadviazal na ňu knihou „Legendy a inšpirácie“ a uvedený žáner završuje zväzkom „40 výstupov na Olymp“. V publikácii sa venuje desiatim laureátom Nobelovej ceny, ktorí majú korene na Slovensku. Sú to napríklad D. C. Gajdusek, R. Furchgott, D. D. Osheroff a i. V knihe sú aj portréty laureátov, ktorých autor osobne poznal alebo na dielo ktorých v SAV nadviazali, ako P. Kapica, J. Rotblat, K. von Klitzing alebo A. Zeilinger. Pokračuje príbehmi vedcov, ktorí sú nemenej známi, aj keď najvyššiu vedeckú poctu nezískali. Veď na Slovensku mali predkov iniciátori konštrukcie jadrových zbraní L. Szilard a E. Teller. Poslednou kategóriou sú slovenské osobnosti medzinárodného formátu, ako pars pro toto spomeňme S. Pastorekovú, P. Povinca alebo P. Bieleho.
Publikácia Štyridsať výstupov na Olymp
Kto si Lubyho knižky prečíta, rýchlo pochopí jednu neprehliadnuteľnú vec. Že totižto pán profesor je posadnutý fenoménom intelektuálov. Intelektuál v tom najširšom slova zmysle a význame slova. Nezáleží na tom, či ide o vedca, umelca alebo iného tvorivého človeka. Autor nezapiera inšpiráciu medzinárodne presláveným Paulom Johnsonom, pôvodcom iného literárneho diela, o mieste intelektuálov v živote ľudstva, robí to však svojsky, „lubyovsky“. Až raz budeme robiť vo vede bilanciu, budeme sa môcť pochváliť skutočne osobitým vydavateľským vkladom do slovenskej literatúry. Sme vydavateľmi slovenského Johnsona! Nuž a takéto označenie vo vydavateľskej brandži, verte, nie je na zahodenie.
Milan Brňák
Dr.h.c. prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., slovenský fyzik a fyzikálny elektronik, pôsobí v Slovenskej akadémii vied od roku 1964. Venoval sa polovodičom, integrovaným obvodom, supravodičom, aplikácii laserov v materiálovom výskume, nanovede a nanotechnológii, osobitne spoľahlivosti polovodičových súčiastok a nanočasticovým senzorom plynov. Vyučoval na Univerzite Komenského a na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Viacročné pobyty absolvoval v Nemecku a Taliansku. Takmer tridsať rokov zastával v SAV vedúce funkcie ako riaditeľ ústavu, podpredseda a predseda SAV a iné. Je nositeľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž I. triedy, štyroch čestných doktorátov, Národnej ceny Vojtecha Zamarovského za prínos k literatúre faktu, je čestným senátorom Európskej akadémie vied a umení. V domácich a zahraničných vydavateľstvách uverejnil štyri odborné monografie, dvanásť knižných kapitol, pätnásť kníh literatúry faktu a editoval sedem knižných diel. V súčasnosti spolupracuje s Medzinárodným centrom vzdelávania – INTERCEDU, a.s. ako hlavný vedecký redaktor.