Personalities of science

Katalin Karikó 17. 1. 1955 Szolnok, Maďarsko, maďarsko-americká biochemička. Študovala na Univerzite Szeged, kde získala bakalársky titul v biológii roku 1978 a doktorát v biochémii roku 1982.  Potom do roku 1985 pracovala v Ústave biochémie Maďarského biologického výskumného centra. Vtedy skončilo jej financovanie, preto aj s rodinou odišla do USA na Temple univerzitu. Do roku 1988 sa tu venovala výskumu a aplikáciám RNA v medicínskej praxi. Inšpirovalo ju to aby sa venovala génovej terapii na báze mRNA (mediátorová ribonukleová kyselina), k čomu dostala šancu na Univerzite Pennsylvánii. Začala tu spolupracovať s imunológom Drew Weissmanom. Venovali sa identifikácii asociácií medzi špecifickými modifikovanými mRNA nukleozidmi a zníženou imunogenicitou – čím dosiahli prelom, ktorý vyústil do technológie známej ako neimunogénna, nukleozidmi modifikovaná RNA, ktorú vyvinuli a patentovali (2005). Technológiu licencovali dvom biotechnologickým spoločnostiam - BioNTech a Moderna. Roku 2013 sa Karikó stala viceprezidentkou BioNTech aby dozorovala prácu s mRNA. Vývoj urýchlila pandémia COVID-19 a rok 2021 priniesol prvé mRNA vakcíny proti tejto nákaze od oboch uvedených firiem. Roku 2023 udelili K. Karikó a D. Weissmanovi Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za ich objavy týkajúce sa modifikácie báze nukleotidov, čo umožnilo vývoj efektívnej mRNA vakcíny proti COVID-19. Cena bola udelená v rekordne krátkom čase.

Uvedené vakcíny neobsahujú oslabené ani inaktivované vírusy. Vyvolávajú tvorbu spike proteínov, ktoré koronavírus obsahuje. Imunitný systém sa tak naučí spike proteíny rozoznávať a ak sa nakazíme vírusom je  schopný ho poraziť.  Okrem toho obe vakcíny sú aj príkladom praktického nasadenia nanotechnológií, pretože používajú lipidové nanočastice ktoré chránia zapuzdrenú mRNA pred ribonukleázami a uľahčujú jej transport a prenikanie do buniek.

Určité problémy spojené s mRNA vakcínami súvisia s ich rýchlym nasadením v čase krízy a K. Karikó sa netýkajú. U K. Karikó je dvojitá afiliácia Maďarsko – USA na mieste. Finálne výsledky získala síce v USA, ale vzdelanie a základy výskumu absolvovala vo vlasti. Už na prvý pohľad sa tu črtá podobnosť s prípadom maďarsko-amerického laureáta Nobelove ceny Alberta Szent-Györgya, objaviteľa C vitamínu, ktorý navyše tiež pôsobil na Univerzite v Szegede.