Personalities of science

Lenard, Filip Eduard Anton, 7. 6. 1862 Bratislava – 20. 5. 1947 Messelhausen, Nemecko, nemecký fyzik narodený na území Slovenska. Študoval na reálke (matematicko-fyzikálne orientovanej škole gymnaziálneho typu) v Bratislave. Jeho vzťah k vede sformoval významný učiteľ V. Klatt. Pokračoval na univerzitách v Budapešti, Viedni, Berlíne (u H. Helmholtza), absolvoval roku 1886 v Heidelbergu. Pôsobil na univerzitách v Bonne, Vroclave, Kieli a Heidelbergu, kde bol riaditeľom rádiologického ústavu tamojšej univerzity. Zaoberal sa štúdiom katódového žiarenia a fotoelektrického efektu. Zistil, že nositeľmi elektrického náboja katódových lúčov sú častice pohybujúce sa rýchlosťou 1/10 až 1/13 rýchlosti svetla, že energia fotoelektrónov závisí od kmitočtu žiarenia. Prispel k dynamickej teórii telies a pripravil cestu pre vznik kvantovej teórie.

Aj po odchode do zahraničia si zachoval vzťah k rodisku, počas štúdia v rokoch 1885 – 1888 trávil školské prázdniny v Bratislave, kde s V. Klattom skúmali fosforescenciu. Publikovali päť prác v popredných fyzikálnych časopisoch. Prišli k záveru, že fosforeskujúce látky musia obsahovať kovy ako meď, bizmut, mangán.

Filip Lenard bol experimentálny fyzik svetového formátu, ktorý dosiahol pozoruhodné výsledky, napísal priekopnícke práce, na jeho dobu hojne citované, a jeho význam dokladajú eponymá ako Lenardove lúče, Lenardov efekt, okienko, absorbčný zákon a i. Pomohol otvoriť cestu k objavu rtg lúčov a elektrónu i teórie fotoefektu. Jeho pokračovateľmi sa stali tri osobnosti vyznamenané Nobelovou cenou vo fyzike – W. C. Röntgen, J. J. Thomson a A. Einstein.  Lenard to komentoval výrokom: v žiadnom prípade sa nepočítam medzi tých, ktorí trhajú ovocie; opakovane som bol tým, kto sadil a staral sa o stormy. Lenardovi udelili Nobelovu cenu za fyziku roku 1905 za výskum katódových lúčov.

Lenard bol odporcom Einsteinovej teórie relativity a bol stúpencom národného socializmu. Bojoval proti tzv. židovskej fyzike. K okolnostiam jeho vývoja patrí  skutočnosť, že jeho syn Werner zomrel roku 1922 čiastočne v dôsledku podvýživy  a že Lenardove dlžné úpisy sa v situácii povojnovej inflácie úplne znehodnotili. Roku 1942 udelila Slovenská univerzita v Bratislave F. Lenardovi čestný doktorát. bol aj čestným občanom Bratislavy. Po vojne mu viaceré členstvá a dedikácie odobrali. Zomrel v ústraní.

Lenardov rodný dom ktorý kedysi stál na Kozej ul. v Bratislave. 

Zdroj: Zbierka J. Šedivého na PamMap.sk, foto M. Gažo.