Economics and Finance

Dominantnou funkciou riadenia je vedenie ľudí. Spolu s ostatnými manažérskymi funkciami tvoriacimi manažérske povolanie, vytvára predpoklady toho, aby manažér bol efektívnym vodcom. Efektívne vedenie má svoje pravidlá a ovplyvňuje ho množstvo faktorov, predovšetkým osobnosť každého vedeného i vedúceho pracovníka, právomoc a moc, ktorá sa v podniku uplatňuje. Vodcovstvo je definované spôsobmi rozhodovania vychádzajúcimi z manažérskych štýlov, postavenia riadiaceho pracovníka a správania sa pracovných skupín, či pracovných tímov. Pre podnik a jeho rozvoj v budúcom období sú vlastnosti a schopnosti vodcu mimoriadne dôležité. A to v konkrétnom podnikateľskom prostredí, ktoré je vždy špecifické, premenlivé v čase a teda aj v nárokoch na spôsobilosť vodcov a manažérov. Cesta od manažérstva k vodcovstvu je náročná, vyžaduje si neustále štúdium ale i dostačujúcu prax v riadení a vedení ľudí. Autor sa k tomu vyjadruje zreteľne a s prehľadom predovšetkým na základe osobnej riadiacej praxe vo veľkých podnikoch počas viacerých desaťročí.

Manažérske teórie sa neustále vyvíjajú a najčastejšie sú otvorenou reflexiou situácie v podmienkach praxe. Nároky na riadenie rastú a tak sa stáva sa i to, že pri neznalosti, či nedostatku vstupných informácií manažment uplatní metódu „pokus-omyl“. Takto nadobúdané nové skúsenosti spravidla bývajú „draho zaplatené,“ pretože neúspešných pokusov môže byť celý rad, pokým sa dosiahne riešenie. Stáva sa to dokonca aj v prípadoch, keď už na danú situáciu existujú verifikované poznatky a napriek tomu manažment uplatňuje návykové postupy a rozhodnutia, ktoré v novej situácii môžu byť neefektívne. Aby sa tomu predišlo, je žiaduce podrobnejšie sa zoznámiť predovšetkým s tými aspektmi manažérskej praxe, ktoré na ňu vplývajú zásadným spôsobom. Autor v tejto knihe zvlášť akcentuje, že tak ako sa mení podnikateľské prostredie, uspôsobujú sa nielen teórie ale predovšetkým praktiky riadenia, ktorých oprávnenosť ukáže budúcnosť.

Predovšetkým v súčasnom období neustálych zmien je potrebné prehodnotiť zaužívané postupy v riadení a uvedomiť si, že formovanie stratégie podnikania je vlastne prípravou na realizáciu konkrétnych krokov, ktoré je potrebné urobiť v danom čase, ak podnik má prežiť, a byť konkurencieschopným. Nie sú dôležité stohy dokumentácie o stratégii, ale akcieschopnosť, realizačná odozva pri nečakaných prekvapeniach a konkrétne rozhodnutia v reálnom čase. Avšak takýto postoj k stratégii nemožno zamieňať s každodennou operatívou. Stratégia sa prijíma na dlhšie obdobie, avšak pri nečakaných zmenách vonkajšieho okolia sa nemôže stať „železnou košeľou“. Preto je v knihe venovaný priestor formulovaniu, vývoju a spôsobu stanovenia stratégie. Súčasťou tejto časti je aj strategická analýza a jej úloha pri skúmaní podnikových zdrojov, potenciálov a konkurencie na súčasnú i budúcu výkonnosť podniku. Osobitosť prístupu autora k týmto otázkam je potvrdená dosiahnutými výsledkami v konkrétnom podniku, ktorého je hlavným stratégom.

Úspech v podnikaní vo veľkej miere podmieňuje tvorba štruktúr. Štruktúra však nemôže byť univerzálna, pre každý podnik rovnaká a nemenná, bez ohľadu na to, čo sa odohráva v relevantnom okolí. Neaktualizovať štruktúru znamená ignorovať z okolia pôsobiace vplyvy, čo by nevyhnutne viedlo k ohrozeniu vlastnej existencie. Rozhodne v turbulentnom prostredí by podnik neprežil, ak by nebol reakcie schopný ak by sa organizačne udržiaval na úrovni raz a navždy „zabetónovaných“ štruktúr. Naopak, podnik môže napredovať iba ak je schopný prispôsobovať sa a včas predvídať zmeny a tomu podriadiť aj zmeny vo vnútorných štruktúrach podniku. Moderný podnik vo svojom správaní nielenže sa snaží predvídať, ale aj jednoznačne reflektuje existujúcu situáciu, neúprosné konkurenčné tlaky a reaguje na nové, nečakané situácie. Existujúce štruktúry pohotovo uspôsobuje v záujme presadenia potrebnej strategickej zmeny v podniku a podnikaní. V tejto knihe autor okrem poznatkov zo svetovej literatúry čitateľovi predostiera i svoje i osobné skúseností a uvádza zdroje strategických zmien, ich typy a spôsoby ich riadenia.

Finančná politika podniku úzko súvisí s vonkajším okolím. Je zrejmé, že ak podnik vytvára nové hodnoty využívaním nových technológií inováciami a lepšou organizáciou práce, môže kalkulovať s tým, že z nových zdrojov zabezpečí ďalší rozvoj podniku. Skutočnosť v praxi je však iná. Decízna sféra vstupuje v rámci politiky štátu do rozhodovania v podnikoch spostredkovane, regulačnými opatreniami, ktoré pre podnik znamenajú zvyšovanie nákladov v zmysle nových zákonov a predpisov. Už z toho vidno, aké je zložité sledovanie pôvodne utvorenej a schválenej finančnej politiky podniku. Navyše, okrem regulačných zásahov, štátu sú tu vyššie riadiace zložky. Najvýraznejšie sa vonkajšie zásahy prejavujú v podmienkach európskej integrácie, ktoré zohľadňujú potreby európskych štruktúr a v tom zmysle nastoľujú centrálne riadenú finančnú politiku, kedy dochádza k vnútornej rozpornosti v riadení podniku. V tomto zmysle sa publikácia zaoberá rovnako makroekonomikou a mikroekonomikou, pretože medzi týmito dvomi okruhmi vplyvov na podnik sa musí dosiahnuť vzájomné uspôsobenie.