Personalities of science
Ivan Plander, 17. 9. 1928, Myjava – 26. 9. 2019, Bratislava, slovenský informatik. Štúdium na Strojníckej fakulte SVŠT absolvoval roku 1952. Po krátkom pôsobení na fakulte bol v rokoch 1953 – 1956 interným ašpirantom SAV, hodnosť CSc. obhájil roku 1959. Od roku 1956 pracoval v SAV a roku 1966 bol spoluzakladateľom Ústavu technickej kybernetiky (ÚTK) SAV, ktorý prešiel v predchádzajúcom desaťročí organizačnými metamorfózami. Stal sa priekopníkom analógových a neskôr digitálnych počítačov na Slovensku. V rokoch 1962 – 1978 prednášal na Elektrotechnickej fakulte SVŠT, roku 1968 bol menovaný docentom. Roku 1978 sa stal riaditeľom ÚTK SAV a o štyri roky neskôr obhájil doktorskú dizertáciu (DrSc.). Bol zvolený za člena korešpondenta SAV a ČSAV (1984), potom za akademika SAV (1987) a ČSAV (1987). Profesorom aplikovanej informatiky STU sa stal roku 1996. Ústav sa postupne s počtom pracovníkov 566 stal roku 1989 najväčším pracoviskom SAV v jej doterajšej histórii. Roku 1990 bol prvým porevolučným Predsedníctvom SAV z funkcie riaditeľa nekorektne odvolaný a ústav sa rozpadol na tri organizácie zamerané na počítačové systémy, robotiku a automatizáciu a komunikáciu. Do roku 2001 sa dve z nich znova zlúčili do súčasného Ústavu informatiky SAV, ale s podstatne menšou riešiteľskou kapacitou. Profesorom aplikovanej informatiky STU sa stal roku 1996. Z SAV odišiel roku 1997, kedy sa po predošlom úsilí venovanom založeniu Trenčianskej univerzity v Trenčíne stal roku 1998 jej prvým rektorom. Angažoval sa pri založení Fakulty mechatroniky a zaviedol predmety z oblasti paralelných počítačov a programovania. Rektorom bol do roku 2001, potom ho senát univerzity zvolil za emeritného rektora. Univerzita zároveň dostala do svojho názvu meno Alexandra Dubčeka. Nasledujúcich desať rokov pôsobil prof. Plander ďalej na univerzite i na súkromnej vysokej škole – Európskom polytechnickom inštitúte v Kunoviciach. Do SAV sa vrátil roku 2012, keď ho pozvali do Výpočtového strediska SAV a pracovňu mu zriadili v tzv. Slušovickej hale, ktorú nechal kedysi ako riaditeľ ÚTK SAV postaviť. Do konca života sa venoval aktuálnym problémom výpočtovej techniky a informatiky. Viac ako jedno desaťročie pôsobil v orgánoch Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností. Niekoľkomesačné stáže absolvoval v USA, Dánsku, Francúzsku a Belgicku, kratšie v desiatke ďalších krajín. Za svoju prácu získal štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu (1968), Štátnu cena K. Gottwalda (1976), Zlatú čestnú plaketu A. Stodolu (1978), ocenenie IEEE Computer Pioneer v oblasti počítačov na Slovensku (1996), Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1998), Dr. h. c. Technickej univerzity v Košiciach (2004) a Trenčianskej univerzity (2007), cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR (2012), Zlatú medailu Nadácie Š. Kassaya a ďalšie. Roku 1988 sa stal zahraničným členom Akadémie vied ZSSR.
Apendix
Podieľal sa na vývoj prvého slovenského analógového počítača uvedeného do prevádzky roku 1958. Potom sa pod jeho vedením skonštruoval rýchly programový procesor RPP – 16 na bipolárnych integrovaných obvodov TTL domácej produkcie. Umožňoval riadenie v reálnom čase. Do sériovej výroby sa dostal roku 1973 v TESLA Orava a do roku 1980 sa vyrobilo 214 kusov. Pokračoval výskumom počítačov 4. generácie na integrovaných obvodov LSI. Toto úsilie bolo zavŕšené vyvinutím prvého paralelného slovenského počítača PPS (paralelný počítačový systém) SIMD (single instruction, multiple data, typ počítačovej architektúry). Realizátorom sa stal KYBEREX, spoločný podnik ÚTK SAV a BEZ Bratislava. V rokoch 1988 – 1989 vyrobili 20 ks.