Personalities of science
Susumu Kitagawa, 4. 7. 1951 Kyoto, Japonsko – japonský koordinačný chemik. Vyštudoval a hodnosť PhD. obhájil na Univerzite Kyoto roku 1979. Pokračoval na Kindai univerzite, kde sa stal roku 1988 asociovaným profesorom. Roku 1992 získal pozíciu profesora anorganickej chémie na Tokijskej metropolitnej univerzite a po šiestich rokoch sa vrátil na svoju alma mater. Roku 2007 sa podieľal na založení Ústavu pre integrovanú bunkovo-materiálovú vedu, v rokoch 2013 – 2023 bol jeho riaditeľom. V zahraničí pôsobil v USA v Texase a v New Yorku, spolu asi dva roky. Kitagawa nadviazal na Robsonov výskum a ukázal, že plyny môžu prúdiť dovnútra a von z kovovo-organických štruktúr (MOF) a predpovedal, že kovovo-organické štruktúry môžu byť flexibilné. Za svoju prácu dostal viacero ocenení, ako Humboldtovu výskumnú cenu, cenu Japonskej chemickej spoločnosti, DeGennesovu cenu, Fujihara cenu, stal sa členom Japonskej akadémie, Royal Society a i. Roku 2025 mu udelili Nobelovu cena za chémiu spolu s R. Robsonom a O. M. Yaghim za ich mimoriadny prínos v oblasti vývoja kovovo-organických štruktúr. Laureáti vyvinuli novú formu molekulárnej architektúry. V ich konštrukciách sú kovové ióny základné kamene, ktoré sú prepojené dlhými organickými (uhlíkovými) molekulami. Ióny a molekuly tvoria kryštály, ktoré obsahujú veľké dutiny. Takéto porézne štruktúry možno variáciami stavebných blokov navrhovať tak, aby zachytávali a absorbovali rozličné látky. Môžu tiež viesť elektrinu.