Personalities of science

Jules Hoffmann, 2. 8. 1941 Echternach, Luxembursko, francúzsky biológ. Štúdium biológie a chémie na Univerzite v Strasbourgu zakončil obhajobou hodnosti PhD. roku 1969. Jeho školiteľom bol Pierre Joly. Pokračoval ako postdoktorand na Philips-Universität v Marburgu an der Lahn v Nemecku, ukončil ho roku 1974. V tom istom roku sa stal výskumným riaditeľom Národného centra vedeckého výskumu (CNRS) a v období 1994 – 2005 bol riaditeľom Ústavu molekulárnej a bunečnej biológie CNRS. Potom odišiel so dôchodku, ale profesúru na Univerzite v Strasbourgu si ponechal. Bol signatárom Mainauskej deklarácie laureátov Nobelovej ceny o klimatickej zmene roku 2015. Zastával aj funkciu viceprezidenta a v rokoch 2007 – 2008 bol prezidentom Francúzskej akadémie vied. Cieľavedome sa zaoberal otázkou imunity hmyzu. V polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia pri štúdiu imunitných reakcií vinnej mušky objavil intracelulárnu signálnu dráhu zodpovednú za reguláciu génu nazývaného drosomycín, ktorý kóduje antifungálny peptid. Zistil, že mutácie v molekulách v signálnej dráhe, známej ako Toll (z nemeckého slova znamenajúceho „skvelý“) viedli k zníženiu prežitia mušky po plesňovej infekcii. Objav odhalil, že dráha Toll slúži ako mikrobiálny senzor, ktorý aktivuje intracelulárne signálne molekuly v prítomnosti potenciálne infekčných mikroorganizmov, a tým stimuluje produkciu antimikrobiálnych peptidov schopných ničiť pôvodcov infekcie. Hoffmannova práca podnietila hľadanie Toll receptorov s antimikrobiálnou aktivitou u cicavcov a následný objav takýchto receptorov viedol k významnému pokroku v chápaní vrodenej imunity u cicavcov vrátane ľudí, a vo vývoji nových antimikrobiálnych látok. Za svoju prácu získal početné ocenenia, ako Cenu Roberta Kocha, Balzanovu cenu, Vedeckú cenu Keio v medicíne, Shawovu cenu, Zlatú medailu CNRS. Je členom Nemeckej akadémie vied Leopoldina, Francúzskej akadémie vied, Akadémie Europaea, Európskej akadémie vied a umení, Národnej akadémie vied USA, Ruskej akadémie vied a i. Roku 2012 sa stal Veliteľom (Commander) Čestnej légie. Nobelovu cenu vo fyziológii alebo medicíne mu udelili spolu s Brucem A. Beutlerom, USA, za ich objavy, ktoré sa týkajú aktivácie vrodenej imunity. Na cene sa podieľal aj Ralph M. Steinman, Kanada, za objav dendritových buniek a ich úlohy v získanej imunite.