Personalities of science
Charpentierová, Emmanuelle Marie, 11. 12. 1968 Javisy-sur-Orge, Francúzsko – francúzska mikrobiologička, genetička a biochemička. Študovala na Univerzite Pierra a Marie Curieových v Paríži a doktorát obhájila r. 1995 na Pasteurovom ústave. Venovala sa antibiotickej rezistencii. Päť rokov strávila v New Yorku na Rockefellerovej univerzite, New Yorkskej univerzite a i. V roku 2002 sa vrátila do Európy, pracovala v Ústave mikrobiológie a genetiky Viedenskej univerzity, kde habilitovala a viedla skupinu v Laboratóriách M. Perutza. V r. 2008 – 2017 pôsobila vo Švédsku na Univerzite Umeå, potom v Nemecku, kde získala r. 2014 profesúru Nadácie Alexandra von Humboldta, stala sa riaditeľkou v Max Planckovom ústave infekčnej biológie a v r. 2018 tu založila pracovisko vedy o patogénoch.
K jej prvým výsledkom patrila regulačná molekula RNA, ktorá riadi faktory virulencie v baktériách Streptococcus pyogenes. Po predbežných výskumoch sa v r. 2009 sústredila na štúdium CRISPR (clustered regularly interspaced short palindromic repeats) – skupiny DNA sekvencií nachádzajúcich sa v genómoch prokaryotických organizmov, ako sú baktérie a archeóny. Majú poslanie v antivírusovom obrannom systéme prokaryotov.
V r. 2012 začala spolupracovať s J. Doudnaovou, ktorá skúmala podobnú problematiku. Spolu objavili techniku CRISPR/Cas9 ktorá využíva bakteriálne enzýmy pri programovateľnom editovaní genómov, tzv, molekulárne genetické nožnice. Cas9 je proteín ktorého úlohou je prerezať DNA. Umožnilo to meniť DNA rastlín, zvierat či mikroorganizmov s vysokou presnosťou. Výsledok publikovali v časopise Science 17. 8. 2012. F. Zhang z Massachusettského inštitútu technológie optimalizoval systém na editovanie ľudských buniek. CRISPR/Cas9 je nástroj ktorého použitie sa musí opierať o striktné pravidlá aby nedošlo k jeho zneužitiu. V roku 2013 založila spoločnosť CRISPR Therapeutics ktorá sa orientovala na génovú terapiu u ľudí a pôsobila v USA a vo Švajčiarsku. K početným oceneniam E. Charpentierovej patrí Cena Görana Gustafssona, Cena priceznej z Astúrie, Lebnizova cena, Japonská cenu, Kavliho cena v nanovede, Wolfova cena v medicíne (niektoré spolu s J. Doudnaovou), medaily, členstvá v akadémiách v Rakúsku, Švédsku, Nemecku, Francúzsku, čestné doktoráty desiatich univerzít. N. c. za chémiu v roku 2020 spolu s J. Doudnaovou za vývoj metódy editovania genómu.