Personalities of science

Ferenc Krausz, 17. 5. 1962, Mór, Maďarsko, maďarsko-rakúsky fyzik. Roku 1985 ukončil štúdium teoretickej fyziky a elektrotechnického inžinierstva na Univerzite Loránda Eötvösa resp. na Technickej univerzite (TU) v Budapešti. Zamestnal sa  v laserovom laboratóriu TU. Od roku 1987 študoval na Technickej univerzite vo Viedni, obhájil tu hodnosť PhD. (1991),  habilitoval sa (1993) a  v rokoch 1999 – 2004 tu pôsobil ako profesor elektrotechnického inžinierstva. Už roku 2003 bol menovaný riaditeľom Max-Planckovho ústavu kvantovej optiky v Garchingu a roku 2004 sa stal vedúcim Katedry experimentálnej fyziky na Univerzite Ludwiga Maximiliána v Mníchove. O dva roky neskôr tu založil Centrum pokročilej fotoniky a stal sa jeho riaditeľom. F. Krausz je jedným z otcov  attofyziky ktorá študuje dynamiku elektrónov v atómoch, molekulách a nanoštruktúrach na attosekundovej škále (1 as = 10-18 s). Iné typy štruktúrnej dynamiky sú vtedy zmrazené. Jeho skupina ako prvá vytvorila v oblasti mäkkého rtg žiarenia  izolované impluzy (14 nm) v trvaní 650 as. Experimenty určili, že napr. pri ionizácii atómov neónu predbieha emisia 2s elektrónu o 21 as emisiu 2p elektrónu. Na porovnanie – čas obehu 2p elektrónu je 100 as. Attofyzika umožňuje stanoviť časovú škálu fotoefektu interpretovaného Einsteinom, ktorý sa  považoval za okamžitý. Rozvoj attosekundovej fyziky sa opiera aj o významné prínosy P. Agostihiho et al., A. l’Huillierovej et al. a ďalších skupín. S F. Krauszom spolupracoval tím Univerzity Bielefeld vedený U. Heinzmannom. Disciplína expanduje do príbuzných fyzikálnych a chemických odborov a do aplikácií ktoré môžu ovplyvť o. i. techniku osvetľovania.  F. Krausz uverejnil podľa WOS (október 2023) vyše 600 publikácií, ktoré získali okolo 48 000 ohlasov a jeho Hirschov index je 103. Najcitovanejšia práca Attosekundová fyzika s M. Ivanovom v Review of Scientific Instruments, Vo. 81, 2009, s.162 má vyše 4200 ohlasov. Za svoju prácu získal viacero ocenení, medzi nimi Cenu Otta Hahna, Medailu Vladilena Letochova, Wolfovu cenu, stal sa členom Nemeckej akadémie prírodných vied Leopoldina a Európskej akadémie vied a umení. Nobelovu cena za fyziku mu udelili spolu s Pierrom Agostinim (Francúzsko) a Annou l’Huillierovou (Francúzsko-Švédsko) za experimentálne metódy generovania attosekundových svetelných impulzov na štúdium dynamiky elektrónov v látke.