Personalities of science
Geoffrey Everest Hinton, 6. 12. 1947 Londýn, Veľká Británia, britsko-kanadský počítačový a kognitívny vedec a psychológ. Graduoval roku 1970 v experimentálnej psychológii na King´s College v Cambridgi po zdĺhavom hľadaní vhodného odboru pôsobnosti. Hodnosť PhD. obhájil roku1978 v umelej inteligencii (UI) na Edinburskej univerzite. Potom pôsobil na Univerzite Sussex a v USA na Kalifornskej univerzite v San Diegu a na Carnegie Mellon univerzite. Od roku 2013 pracoval paralelne pre Google a pôsobil na Univerzite Toronto. Roku 2017 sa stal spoluzakladateľom Vector Institute v Toronte. Roku 2023 oficiálne ohlásil svoj odchod z Google „aby mohol hovoriť o nebezpečiach umelej inteligencie bez toho, že by musel brať do úvahy aké to bude mať pre Google dôsledky“. Vyhlásil, že čiastočne ľutuje výsledky svojej životnej práce a obavy má zo súťaže medzi Googlom a Microsoftom. Umelú inteligenciu prirovnal k priemyselnej revolúcii a predpokladá, že čoskoro prekoná informačnú kapacitu ľudského mozgu. Dnes je emeritným profesorom Univerzity Toronto. Považujú ho spolu s Y. Bengiom a Y. Le Cunom za krstných otcov UI, spolu prevzali Turingovu cenu za prínosy k hlbokému učeniu. Medzi zásadné prínosy G. Hintona spolu s D. Rumelhartom a R. J. Williamsom v UI patrí algoritmus spätného šírenia chyby (backpropagation) ako metóda učenia umelých neurónových sietí s ohlasom vyše 17 000 citácií. Jeho najcitovanejšia práca o databáze obrazov ImageNet však čoskoro dosiahne ohlas 70 000. K jeho prínosom ďalej patria spolu-vynález Bolzmannovho stroja ako opakujúcej sa neuronóvej siete a Kapsulova neurónová sieť, o ktorej napísal, že je to „konečne niečo čo dobre funguje”. K jeho početným vyznamenaniam patria už spomenutá Turingova cena, Rumelhartova cena, Maxwellova medaila, Dicksonova cena, Cena princezny z Astúrie, stal sa nositeľom Kanadského radu, zvolili ho za člena Royal Society a ďalších akadémií, je Dr. h. c. Univerzity v Edinburgu a ďalších univerzít. Roku 2024 mu spolu s Johnom Hopfieldom udelili Nobelovu cenu vo fyzike za zásadné objavy a vynálezy ktoré umožňujú strojové učenie pomocou umelých neurónových sietí. Hintonovým vzdialeným predkom je logik George Boole, podľa ktorého je pomenovaná Boolova algebra.
Apendix
G. Hinton vo svojich obavách z UI hovorí až o zničení (wipe out) ľudstva. Obáva sa vojenských a ekonomických dôsledkov. Systémy UI môžu podľa neho dosahovať ciele v rozpore so záujmami jej programátorov. Trápi ho ako kontrolovať neustále sebazdokonaľovanie UI, ktorá môže opanovať trh pracovných síl a ponechá nám iba otrockú prácu. UI zvýši produktivitu a vygeneruje viacej bohatstva, ale bez vládnych regulácii dôsledkom bude iba to, že bohatí budú ešte bohatší.