Personalities of science

Herbert Alexander Simon, 15. 6. 1916 Milwaukee, USA – 9. 2. 2001 Pittsburgh, USA, americký politický vedec, počítačový vedec a kognitívny psychológ. Z matkinej strany odvodzoval svoj pôvod z Prahy. Ako farboslepý nemohol realizovať svoj záujem študovať biológiu a zapísal sa roku 1933 na Univerzitu Chicago na politológiu, ekonómiu  a matematiku. Graduoval roku 1936 a hodnosť PhD. obhájil roku 1943. Jeho školiteľom bol filozof Rudolf Carnap. V Chicagu sa zdržal do roku 1949, vyučoval politické vedy a zameral sa na inštitucionalizmus. Potom bol vyše polstoročia – až do smrti profesorom Carnegie-Mellon Univerzity v Pittsburghu. Preslávil sa ekonomickým modelovaním a rozpoznaním faktorov ktoré majú vplyv na prijímanie rozhodnutí. Svoje poznatky spracoval v knihe Administratívne správanie, ktorá vyšla roku 1947 a potom v mnohých reedíciách.  Simon rozdelil prijímanie rozhodnutí do troch postupných krokov: 1. Identifikácia alternatív. 2. Stanovenie dôsledkov. 3. Efektívnosť každého alternatívneho rozhodnutia. Zdieľal názor Chestera Barnarda, že rozhodnutia, ktoré jednotlivec spraví ako člen organizácie, sa líšia od jeho osobných rozhodnutí. V nadväznosti na svoj výskum sa stal priekopníkom umelej inteligencie. So svojim doktorandom Allenom Newellom generovali programy GPS (General Problem Solver) a LTM (Logic Theory Machine) založené na jazyku IPS. Výskumu sa zúčastnil aj Cliff Shaw. Ako odborník v umelej inteligencii Simon roku 1957 predpovedal, že za desať rokov počítač porazí šachových veľmajstrov, k čomu však došlo až po štyridsiatich rokoch.  H. Simon zohral významnú úlohu pri administrovaní Marshallovho plánu. Bol členom poradného tímu prezidenta L. Johnsona.  Výsledky práce H. Simona boli mnohokrát ocenené. Udelili mu Národnú medailu za vedu, Ceny Harolda Pendera, Johna von Neumanna a i. Bol členom Národnej akadémie vied. Z hľadiska umelej inteligencie prvoradá bola Turingova cena spolu s Allenom Newellom za základné príspevky v psychológii ľudského poznania a spracovania súborov. Čestné doktoráty mu udelili na univerzitách v Lunde, Pavii, na Harvardovej univerzite a na Univerzite v Buenos Aires. Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku A. Nobela získal roku 1978 za priekopnícky výskum rozhodovacích procesov v hospodárskych organizáciách.