Personalities of science
Dan Shechtman, 24. 1. 1941, Tel Aviv, Britský mandát Palestína, izraelský materiálový vedec. Roku 1968 absolvoval štúdium materiálového inžinierstva a roku 1972 obhájil hodnosť PhD. na Izraelskom inštitúte technológie – Technione v Haife. Tri roky študoval mikroštruktúru a metalurgiu aluminidov titánia na Wright-Pattersonovej vojenskej leteckej báze v Ohio. Roku 1975 sa vrátil na Technion do oddelenia materiálového inžinierstva. V rokoch 1981 – 1983 bol na študijnom pobyte na Univerzite Johnsa Hopkinsa, kde sa venoval rýchlo chladeným zliatinám hliníka s prechodnými kovmi. Tu objavil ikosaedrálnu fázu, čím otvoril novú oblasť kváziperiodických kryštálov. Do USA sa vrátil začiatkom 90. rokov 20. stor. a v Národnom ústave štandardov a technológie skúmal defektnú štruktúru diamantu zhotoveného depozíciou z pár. Na Technione realizoval svoj výskum v Centre Louisa Edelsteina a vo Wolfsonovom centre, ktoré aj viedol. Od roku 2004 pôsobí v čiastočnom úväzku na Štátnej univerzite v Iowe a od roku 2014 je predsedom Medzinárodného vedeckého výboru Polytechniky v Tomsku.
Kvázikryštály objavené Shechtmanom et al. sú usporiadané ale neperiodické štruktúry. Kvázikryštál môže spojite vyplniť dostupný priestor ale nevykazuje translačnú symetriu. Tieto štruktúry objavili v prudko ochladených zliatinách Al-Mn. Objav bol uverejnený v práci [1]. Odvtedy až do svojej smrti roku 1994 Linus Pauling, laureát Nobelovej ceny za chémiu a idol americkej chemickej komunity, bojoval proti koncepcii kvaziperiodicoity a Shechtmana zosmiešňoval („kvázikryštály neexistujú, existujú iba kvázi-vedci“). Provokujúca bola pozorovaná päťnásobná symetria týchto štruktúr, pričom klasická kryštalografia pripúšťa iba osi symetrie 2, 3, 4 a 6 rádu. Shechtman sa však nevzdával, jeho výsledky potvrdili ďalšie skupiny a ukázalo sa, že kvázikryštály majú nízku elektrickú a tepelnú vodivosť a vysokú štruktúrnu stabilitu.
Za svoju prácu získal Shechtman viacero cien a vyznamenaní, medzi iným Wolfovu a Izraelskú cenu vo fyzike, Cenu Kráľovskej švédskej akadémie vied, Cenu Európskej spoločnosti materiálového výskumu, čestný doktorát Bar-Ilan univerzity a i. Nobelovu cenu za chémiu mu udelili roku 2011 za objav kvázikryštálov. Slovenská technická univerzita mu v novembri 2024 udelila doktorát honoris causa za jeho zásluhy vo vede, vzdelávaní a podpore inovácií. Je členom Európskej akadémie vied a umení.
[1] D. Shechtman, I. Blech, D. Gratias, J. W. Cahn, Metallic phase with long-range orientational order and no translation symetry, Physical Review Letters, Vo. 53, 1984, s. 1951 – 1953, (vyše 5 630 citácií podľa WOS, december 2024).
Štruktúra s päťnásobnou symetriou
Kvázikryštál Al-Mn-Pd zliatiny (Wikipedia).