Personalities of science
Richard Adolf Zsigmondy, 1. 4. 1865 Viedeň, Rakúsko – 23. 9. 1929 Göttingen, Nemecko – rakúsky chemik. S Bratislavou bol prepojený mnohými predkami. Otec Adolf sa tu narodil roku 1816, starý otec Samuel v Bratislave žil a roku 1833 tu zomrel a žili tu aj jeho prastarí rodičia. Štúdiom medicíny začal na Viedenskej univerzite, ale čoskoro prestúpil na Technickú univerzitu Viedeň, kde sa upísal chémii. Pokračoval na Mníchovskej univerzite a doktorát získal roku 1889 v Erlangene. Nastúpil na Berlínsku univerzitu do skupiny Augusta Kundta, bádateľa v oblasti svetla a zvuku a vynálezcu tzv. Kundtovej trubice na meranie rýchlosti zvuku. Roku 1893 sa habilitoval v Grazi a venoval sa tu svojmu najvýznamnejšiemu výskumu v chémii koloidov. Objasnil mechanizmu ktorým vzniká červené sfarbenie rubínového skla a skúmal hydrosóly zlata. Roku 1897 nastúpil do Schottovej továrne na sklo v Jene, kde vynašiel jenské mliečne sklo. Roku 1900 prestúpil do podniku Carl Zeiss v Jene a o osem rokov neskôr na Univerzitu v Göttingene, kde ako profesor a riaditeľ Ústavu anorganickej chémie pôsobil až do roku 1929, kedy zomrel.
Zsigmondy sa zaslúžil o rozvoj koloidnej a disperznej chémie. Podal dôkaz heterogénnej povahy koloidných roztokov, venoval sa získavaniu roztokov a ich filtrácii. Spoločne s H. F. Siedentopfom skonštruovali v roku 1903 ultramikroskop a v roku 1922 vynašiel ultrafilter na skúmanie a charakterizovanie koloidných častíc. Vypracoval tiež postup klasifikácie častíc podľa viditeľnosti v ultramikroskope a podľa vzájomnej interakcie s disperzným prostredím. Ultramikroskop zviditeľnil častice rozptylom svetla (Tyndallov efekt) na tmavom pozadí, teda nie odrazom alebo absorpciou. Častice boli podstatne menšie ako vlnová dĺžka svetla. T. Svedberg rozvinul jeho výskum tým, že na oddeľovanie a chakarterizáciu koloidných častíc skonštruoval ultracentrifugu. Zsigmondy sa svojou prácou v koloidnej chémii stal priekopníkom nanovedy a nanotechnológie, ako prvý použil termín nanometer. Bol členom akadémií vied v Göttingene, Zaragoze, Rakúskej akadémie vied, čestné doktoráty mu udelili technické univerzity vo Viedni, Grazi a Univerzita v Königsbergu. Nobelovu cenu za chémiu mu udelili za rok 1925 za demonštráciu heterogénnej povahy koloidných roztokov a za použité metódy, ktoré sa stali v modernej koloidnej chémii základnými.
Profil uveřejňujeme pri 160. výročí narodenia R. Zsigmondyho.